Výlet do Bojníc

30. července 2014 v 13:18 | Kika
Výletovali sme v Bojniciach


24.mája o deviatej ráno sme sa my, ovečky zboru 100&1, stretli pred katolíckym domom v Dubnici nad Váhom. Všetci sme mali batohy nabalené množstvom trocha nezdravého jedla a oblečení v zborových tričkách (väčšina) sme už netrpezlivo čakali na príchod zvyšných ovečiek. Stačilo už iba skontrolovať kartičky poistenca a mohli sme nasadať do autobusu.

Bolo nás dosť, no v autobuse vládol pokoj; možno preto, že to bola iba cesta tam a tešili sme sa na zvieratká. Bolo asi pol jedenástej, keď sme uvideli parkovisko pred ZOO v Bojniciach. A už to mohlo začať! Vysadanie z autobusu nám zrazu šlo omnoho rýchlejšie ako ranné nastupovanie. Naše "stádo" prešlo krátkym chodníkom, popri ktorom boli rozložené stánky s najrôznejšími sladkosťami a hračkami, a objavili sme sa pri vchode do ZOO. Tu už sme sa rozdelili, každý animátor mal zopár svojich ovečiek, s ktorými prešiel zoologickú záhradu. Niektorí od začiatku, iní od konca, ďalší s prestávkami na jedlo, iní stíhali vyjedať aj počas cesty; myslím však, že väčšina si nenechala ujsť všetky tie krásne zvieratá.
Pestrofarebné papagáje nám spríjemňovali cestu svojimi hlasmi; slony, ktoré robili šou s pieskom, sa pred nami predvádzali alebo surikaty - pri pohľade na tie milé stvorenia sme začali uvažovať nad ich krádežou.Asi po dvoch hodinách sme začali pociťovať únavu, bolo teplo, viac ako obvykle. Našou záchranou boli stánky s pelendrekmi, zmrzlinou a ovocnou drťou a lavičky v tieni.
Po štyroch hodinách sme nasadli do autobusu, síce unavení, no plní zážitkov. Naše ovečky si po ceste naspäť ukazovali fotky, čo nafotili, pamiatky na ZOO, ktoré si kúpili a rozprávali príbehy zo zoologickej záhrady. Spojilo ich to; videla som ako sa spolu zabávajú deti, ktoré si predtým ani nevedeli prísť na meno a spia opretí o seba tí, ktorí si na seba navzájom stále sťažujú. Ani sme sa ich nepýtali, či sa im páčilo - nemuseli sme. Stačilo sa pozrieť na ich usmiate tváre, detská radosť je tá najúprimnejšia.
A my, staršie ovečky? Boli sme úplne unesení, spokojní, že deti sú spokojné. No a jediné, čo dodám, je to, čo napísala naša pastierka/dirigentka Aďa na sociálnu sieť: "Vďaka Vám za krásny výlet. Dúfam, že sa vám páčilo a teda, že ešte takto spolu niekde pôjdeme. Teším sa na vás zajtra. Držte sa a oddýchnite si."





 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Betka Betka | E-mail | 30. července 2014 v 13:28 | Reagovat

Krásne si to napísala, Kika :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama